Slovensko 2050: Dá sa tu plánovať budúcnosť?

V dnešnej dobe s istotou nevieme, ako bude vyzerať pracovný trh o 10 – 20 rokov. Otázne je, či dokážeme definovať spôsob fungovania krajiny, v ktorej budú mladí ľudia chcieť plánovať svoj život.

V úvodnom článku série Slovensko 2050 sme medzi šesť strategických priorít navrhli aj vytváranie príležitostí pre mladú generáciu.

Práve preto vznikol v SK21 priestor, ktorý sme nazvali Future Voices. Ambíciou je otvárať témy, ktoré ovplyvňujú dnešných dvadsiatnikov a tridsiatnikov – a predovšetkým budúcnosť, ktorú budú sami vytvárať.

Svet sa mení rýchlejšie, než dokážeme plánovať

Umelá inteligencia už dnes mení spôsob práce a bude zásadne ovplyvňovať množstvo profesií.

Niekoľko príkladov:

Autonómne vozidlá môžu zmeniť dopravu. Práca z domu prináša väčšiu flexibilitu, ale zároveň aj otázky sociálnej izolácie. Digitálne technológie menia spôsob komunikácie, vzdelávania aj medziľudských vzťahov.

Nikto dnes nevie presne povedať, ako bude vyzerať život na Slovensku v roku 2050. Má teda ešte vôbec zmysel hovoriť o predvídateľnosti budúcnosti?

Myslíme si, že áno. Len odporúčame rozlišovať, čo dokážeme ovplyvniť a čo nie.

Základné životné potreby sa nemenia tak rýchlo

Napriek intenzívnemu technologickému pokroku budú aj v roku 2050 ľudia potrebovať bývanie, prácu, vzdelanie, zdravotnú starostlivosť, bezpečnosť a medziľudské vzťahy.

Technológie pravdepodobne zásadne zmenia spôsob, akým tieto potreby zabezpečujeme. Samotné potreby však nezmiznú.

Skúsme si predstaviť mladú dvojicu, ktorá dnes uvažuje o spoločnom bývaní a založení rodiny.

Nemajú istotu, či ich dnešné pracovné pozície budú existovať aj o pätnásť rokov. Potrebujú však vedieť, či si dokážu zabezpečiť bývanie, či budú mať dostupné školy a zdravotníctvo a či sa dokážu prispôsobiť zmenám pracovného trhu.

Nepotrebujeme vedieť všetko o budúcnosti. Potrebujeme vedieť, na čo sa môžeme spoľahnúť.

Predvídateľnosť nie je nemennosť

SK21 si nemyslí, že štát dokáže garantovať pracovné miesto, dostupný byt pre každého alebo život bez ekonomických rizík.

Mal by však vytvárať stabilné a zrozumiteľné pravidlá, dostupné verejné služby a podmienky, ktoré ľuďom umožnia prispôsobovať sa zmenám.

Ak AI zmení profesiu, človek by mal mať reálnu možnosť doplniť si vzdelanie či rekvalifikovať sa.

Ak sa rozhodne založiť rodinu, mal by vedieť, aké služby a podporu môže očakávať.

Ak chce bývať mimo veľkého mesta, mal by mať možnosť dostať sa do práce a jeho deti do školy bez nevyhnutnej závislosti od dvoch automobilov.

Mladá generácia určite nevyžaduje nehybný štát. Potrebuje štát, ktorý sa dokáže meniť bez toho, aby sa pri každej zmene rozpadali základné životné istoty.

Čo navrhuje SK21?

Navrhujeme diskusiu o tom, ktoré základné životné podmienky chceme na Slovensku dlhodobo zabezpečovať a ako budeme hodnotiť ich dostupnosť.

Ako oblasti na diskusiu vidíme najmä:

Dostupné bývanie: možnosti samostatného bývania pre mladých ľudí a rodiny.

Práca a vzdelávanie: príležitosti na profesionálny rozvoj a prispôsobovanie sa technologickým zmenám.

Dostupné verejné služby: zdravotníctvo, školy, starostlivosť o deti a doprava.

Stabilné pravidlá: predvídateľné fungovanie štátu a kontinuita dlhodobých priorít.

V jednotlivých oblastiach môžeme definovať konkrétne merateľné ciele – KPI – a pravidelne vyhodnocovať ich plnenie. Samotná predvídateľnosť však nie je iba otázkou čísel. Je predovšetkým otázkou dôvery v dlhodobé fungovanie štátu.

Neberieme to ako návrh na nemenné pravidlá do roku 2050. Niekde treba začať. A teda hovorme o návrhu na kontinuitu cieľov a flexibilitu riešení, ktoré dokážu reagovať na vývoj okolo nás.

Future Voices – ako sa na to pozeráte?

Toto je práve jedna z otázok, na ktoré by sme radi poznali názor mladých ľudí.

Je možné, že mladá generácia považuje za dôležitejšie niečo iné. Možno slobodu, mobilitu, flexibilitu alebo príležitosti na experimentovanie pred istotami, o ktorých hovoríme.

Aj preto je dôležité o budúcnosti Slovenska diskutovať s mladou generáciou, nie iba o nej.

Pretože ak chceme, aby mladí ľudia na Slovensku zostávali alebo sa sem po skúsenostiach zo zahraničia vracali, musíme im ponúknuť viac než dôvody na vlastenectvo alebo inú ideológiu.

Musíme im ponúknuť krajinu, v ktorej budú vidieť príležitosti a budúcnosť.

Dokážeme sa začať spoločne rozprávať o tom, na čo sa bude môcť mladý človek na Slovensku spoľahnúť – aj keď dnes ešte nevieme, ako bude svet v roku 2050 vyzerať?