Technológie dnes ovplyvňujú takmer všetko – ako pracujeme, komunikujeme, nakupujeme, cestujeme či získavame informácie. Väčšina ľudí však od štátu neočakáva „viac technológií“.
Očakáva niečo oveľa jednoduchšie:
Aby vybavovanie bežných vecí bolo rýchlejšie, jednoduchšie a zrozumiteľnejšie.
Digitalizácia preto nemá byť cieľom sama osebe. Jej zmyslom je ušetriť ľuďom čas, odstrániť zbytočnú administratívu a pomôcť štátu rozhodovať kvalitnejšie.
To platí pre študenta, zamestnanca, rodiča, seniora, podnikateľa aj človeka, ktorý potrebuje vybaviť jednu vec na úrade raz za niekoľko rokov.
Dobrá digitálna služba začína otázkou: čo potrebuje človek?
Jednou z častých chýb digitalizácie je, že prenesieme existujúci papierový proces na internet.
Namiesto papierového formulára vznikne elektronický formulár. Namiesto návštevy úradu pribudne elektronická schránka. Samotný proces však zostáva rovnako komplikovaný.
Skutočná digitalizácia by mala začínať opačne.
Najprv sa pýtať, čo chce občan vybaviť, a až potom, ktoré úrady, registre a informačné systémy sa za tým nachádzajú.
Človeka nezaujíma vnútorná organizačná štruktúra štátu. Chce napríklad narodenie dieťaťa, zmenu bydliska, otvorenie živnosti alebo odchod do dôchodku vybaviť čo najjednoduchšie.
Technológia má preto prepájať štát, nie prenášať jeho komplikovanosť na obrazovku občana.
Štát by nemal žiadať údaje, ktoré už má
Jedným z najjednoduchších princípov digitálneho štátu je:
Ak štát určitú informáciu už pozná, občan by ju nemal znovu nosiť inému úradu.
V praxi to znamená prepojené registre, kvalitné dáta a jasné pravidlá, kto ich môže používať.
Práve tu je veľký priestor na zlepšenie.
OECD vo svojom Digital Government Index 2025 hodnotí Slovensko celkovým skóre 0,71, mierne nad priemerom OECD 0,70. Slovensko však zaostáva v oblastiach proaktívnych služieb, prístupu „digital by design“ a dátovo riadeného verejného sektora.
To ukazuje, že problém nemusí byť iba v nedostatku systémov.
Dôležitejšia otázka je, ako ich dokážeme prepájať a využívať v prospech človeka.
Digitálna služba musí byť jednoduchá aj pre človeka, ktorý nie je IT expert
Technológia môže život zjednodušiť, ale môže vytvoriť aj novú bariéru.
Ak elektronickú službu dokáže bez problémov použiť iba človek s vysokou digitálnou gramotnosťou, časť občanov zostane bokom.
Európska komisia v správe za rok 2026 uvádza, že Slovensko má vysoký podiel mladých ľudí so základnými digitálnymi zručnosťami, no výraznejšie medzery zostávajú najmä pri starších a znevýhodnených skupinách. Pri digitálnych verejných službách zároveň odporúča zlepšiť používateľskú prívetivosť, interoperabilitu a konzistentnosť služieb.
Preto by moderný digitálny štát nemal byť „digital only“.
Mal by byť digital first, ale človek vždy musí mať dostupnú pomoc.
Dobrý systém je taký, ktorý zvládne mladý človek cez mobil, ale zároveň nenechá bez riešenia seniora alebo človeka so zdravotným či sociálnym znevýhodnením.
Dáta môžu pomáhať štátu rozhodovať lepšie
Digitalizácia nie je iba o službách pre občana.
Je aj o tom, ako štát rozhoduje.
Ak má kvalitné dáta, môže lepšie plánovať dopravu, zdravotníctvo, školstvo, sociálne služby či verejné investície.
Nemusí vždy čakať na problém a následne reagovať.
Môže ho skôr identifikovať.
OECD zároveň upozorňuje, že kvalitná dátová infraštruktúra a schopnosť bezpečne zdieľať údaje medzi inštitúciami sú základom modernej verejnej správy aj dôveryhodného využívania umelej inteligencie.
To však znamená aj vysoké nároky na kvalitu dát, ochranu súkromia a jasné pravidlá ich používania.
Umelá inteligencia môže pomôcť. Nemá nahradiť zodpovednosť.
AI môže v štáte pomáhať pri spracovaní veľkého množstva dokumentov, vyhľadávaní informácií, analytike alebo pri jednoduchých administratívnych úlohách.
Môže ušetriť čas ľuďom aj úradníkom.
Zároveň však otvára otázky, ktoré nemožno ignorovať.
Kto nesie zodpovednosť za rozhodnutie? Ako občan zistí, že pri rozhodovaní bola použitá AI? Ako sa môže proti nesprávnemu rozhodnutiu brániť? Aké dáta systém používa?
OECD pri Slovensku konštatuje, že krajina už má stratégiu a etické nástroje pre AI, ale pri využívaní umelej inteligencie vo verejnom rozhodovaní zostáva priestor na zlepšenie transparentnosti a praktického nasadenia.
Technológia môže podporovať rozhodovanie.
Zodpovednosť za verejné rozhodnutie však musí zostať jasná.
Kybernetická bezpečnosť nie je technický detail
Čím viac služieb a údajov presúvame do digitálneho prostredia, tým väčšie následky môže mať zlyhanie systému alebo kybernetický útok.
Zdravotné záznamy, dane, registre obyvateľov či kritická infraštruktúra nie sú obyčajné databázy.
Ich ochrana musí byť súčasťou návrhu systému od začiatku.
Dôvera občana v digitálny štát môže vzniknúť pomaly, ale stratiť sa veľmi rýchlo.
Preto potrebujeme nielen kvalitné technológie, ale aj ľudí, ktorí ich dokážu bezpečne navrhovať, prevádzkovať a kontrolovať.
Technológia má odstraňovať prácu, nie pridávať ďalšiu
Najlepším výsledkom digitalizácie nie je nový informačný systém.
Najlepším výsledkom môže byť služba, ktorú občan už vôbec nemusí vybavovať.
Ak štát vie, že človek spĺňa určitú podmienku, služba môže vzniknúť automaticky. Ak pozná potrebné údaje, nemusí žiadať nový formulár. Ak sa proces dá zjednodušiť, možno časť informačného systému vôbec nepotrebujeme.
To je možno najdôležitejšia otázka digitálnej transformácie:
Čo môžeme vďaka technológii prestať robiť?
Aj tu potrebujeme viacero pohľadov
Digitalizácia štátu, využívanie dát, umelá inteligencia či kybernetická bezpečnosť sú veľké samostatné témy.
Na SK21 sa im preto chceme venovať postupne a prakticky.
Priestor chceme dávať IT architektom, dátovým analytikom, odborníkom na kybernetickú bezpečnosť a ľuďom, ktorí digitálne služby štátu vytvárajú. Rovnako dôležitý však bude pohľad ľudí z praxe – zamestnancov, podnikateľov, úradníkov, seniorov či rodičov, ktorí tieto služby používajú. A osobitný priestor chceme dať mladej generácii, pre ktorú je digitálne prostredie prirodzenou súčasťou života a ktorá môže mať od fungovania štátu úplne iné očakávania.
Technológia totiž nebude úspešná podľa toho, koľko systémov štát vybuduje.
Bude úspešná vtedy, keď si občan všimne, že vybaviť veci so štátom je jednoducho jednoduchšie.
Čo si myslíte vy?
Ktorú službu štátu by ste zjednodušili ako prvú? Ktoré údaje od vás štát stále žiada zbytočne opakovane? Kde by mohla pomôcť umelá inteligencia a kde by ste jej rozhodovanie nechceli zveriť? A čo musí digitálny štát urobiť preto, aby mu ľudia dôverovali?
