Budúcnosť Slovenska neurčujú iba investície, infraštruktúra alebo technológie. Rozhodujú o nej predovšetkým ľudia – študenti, zamestnanci, učitelia, zdravotníci, technici, remeselníci, vedci, podnikatelia, manažéri a ďalší odborníci, ktorí svojimi schopnosťami vytvárajú hodnotu.
Pre Slovensko je preto dôležitá jednoduchá otázka:
Dokážeme vytvoriť krajinu, v ktorej schopní ľudia chcú študovať, pracovať, profesionálne rásť a plánovať svoju budúcnosť?
Nejde pritom o to zabrániť mladým ľuďom odchádzať do zahraničia. Štúdium či práca v inej krajine môžu byť veľmi cennou skúsenosťou. Problém vzniká vtedy, keď Slovensko nedokáže vytvoriť dôvod zostať – alebo sa neskôr vrátiť.
Talent nie je iba vysokoškolský diplom
Keď hovoríme o talentoch, často si predstavíme špičkových študentov, vedcov alebo IT odborníkov.
Slovensko však potrebuje oveľa širšie spektrum schopných ľudí.
Potrebuje kvalitných lekárov aj zdravotné sestry, programátorov aj elektrikárov, výskumníkov, technikov, učiteľov, remeselníkov, manažérov či pracovníkov moderného priemyslu.
Talent preto nemusíme chápať ako výnimočnosť malej skupiny. Môžeme ho chápať ako schopnosť človeka rozvíjať svoj potenciál a vytvárať vo svojej profesii vyššiu hodnotu.
Úlohou vzdelávania a pracovného trhu by malo byť pomáhať ľuďom tento potenciál objaviť a rozvíjať.
Škola nemá pripraviť iba na prvé zamestnanie
Svet práce sa mení príliš rýchlo na to, aby nám vzdelanie získané do dvadsiatich piatich rokov vystačilo na celú kariéru.
Umelá inteligencia, automatizácia či nové technológie menia profesie aj požiadavky na schopnosti ľudí.
Preto bude čoraz dôležitejšia kombinácia kvalitného základného vzdelania, odbornosti využiteľnej v praxi a schopnosti učiť sa počas celého života.
OECD dlhodobo upozorňuje na nesúlad medzi schopnosťami ľudí na Slovensku a potrebami pracovného trhu a odporúča lepšie prepájať vzdelávanie s praxou a posilňovať celoživotné vzdelávanie. (oecd.org)
Otázkou teda nie je iba to, koľko absolventov máme.
Dôležitejšie je, čo vedia a či sa dokážu ďalej rozvíjať.
Mladí ľudia Slovensko prirodzene porovnávajú
Mladý človek dnes neporovnáva iba školy v rámci Slovenska.
Porovnáva Bratislavu s Prahou, Brnom, Viedňou, Amsterdamom či Kodaňou. Porovnáva kvalitu štúdia, pracovné príležitosti, mzdu, bývanie, služby aj celkovú kvalitu života.
Slovensko má pritom dlhodobo vysoký podiel vysokoškolských študentov študujúcich v zahraničí. OECD medzi dôvodmi spomína aj vnímanú kvalitu vysokého školstva a možnosti profesionálneho uplatnenia. (oecd.org)
Samotný odchod však nemusí byť problém.
Dôležité je, či má človek po získaní skúseností dôvod vrátiť sa.
Plat je dôležitý, ale nie je jediný
Rozdiel v príjmoch medzi Slovenskom a bohatšími krajinami prirodzene vplýva na rozhodovanie ľudí.
Nie je to však jediný faktor.
Dôležitá je aj kvalita pracovného prostredia, možnosti profesionálneho rastu, kvalita vedenia, bývanie, školy pre deti, zdravotníctvo, doprava či fungovanie štátu.
Pre mladého odborníka môže byť rozhodujúce, či dostane priestor niečo vytvoriť.
Pre rodiča môže byť rozhodujúca kvalita školy.
Pre človeka vracajúceho sa zo zahraničia zas to, či dokáže svoje skúsenosti na Slovensku reálne využiť.
Udržanie schopných ľudí preto nie je jednou politikou. Je výsledkom toho, ako krajina funguje ako celok.
Potrebujeme viac prepájať školu a prax
Vzdelávanie nemá byť podriadené momentálnym potrebám jednej firmy alebo jedného odvetvia.
Zároveň však nemôže ignorovať svet, do ktorého absolventi vstupujú.
Školy, univerzity, firmy, profesijné organizácie a štát by preto mali oveľa lepšie zdieľať informácie o tom, aké schopnosti budeme potrebovať o päť či desať rokov.
To môže znamenať viac kvalitnej praxe počas štúdia, lepšie odborné vzdelávanie, spoluprácu univerzít s firmami alebo kvalitnejšie kariérne poradenstvo.
Nejde však o to presne plánovať profesie budúcnosti.
Dôležitejšie je pripraviť ľudí, ktorí sa dokážu prispôsobovať zmene.
Nesmieme zabudnúť ani na ľudí, ktorí už pracujú
Diskusia o talentoch sa často sústreďuje iba na študentov.
Slovensko však potrebuje rozvíjať aj ľudí, ktorí už desať, dvadsať či tridsať rokov pracujú.
Technológie budú meniť aj ich profesie.
Celoživotné vzdelávanie preto musí byť prirodzenou súčasťou pracovného života – dostupné pre zamestnancov, užitočné pre firmy a flexibilné pre ľudí, ktorí už dávno nie sú klasickými študentmi.
Nejde o to ľudí zadržať
Cieľom nemôže byť Slovensko, z ktorého nikto neodchádza.
Taká krajina by nebola úspešná, ale uzavretá.
Cieľom by malo byť Slovensko, medzi ktorým a svetom ľudia prirodzene cirkulujú.
Mladý človek môže odísť študovať, získať skúsenosti a vrátiť sa. Slovenský vedec môže pracovať v zahraničí a spolupracovať s domácim pracoviskom. Firma môže prilákať odborníka zo zahraničia.
Otázkou preto nie je, ako pohyb ľudí zastaviť.
Otázkou je, ako z neho pre Slovensko urobiť výhodu.
Schopní ľudia zostanú tam, kde vidia perspektívu
Udržanie talentov sa nedá vyriešiť jedným štipendiom ani jedným štátnym programom.
Súvisí s kvalitou vzdelávania, pracovnými príležitosťami, bývaním, zdravotníctvom, verejnými inštitúciami aj s tým, či ľudia vidia možnosť profesionálne a osobne napredovať.
Ak chceme ľudí udržať, nestačí im hovoriť, že by mali zostať.
Musíme vytvoriť dôvody, pre ktoré sa im zostať oplatí.
A ak odídu, dôvody, pre ktoré sa oplatí vrátiť.
Na SK21 sa preto chceme tejto téme venovať podrobnejšie – kvalite školstva, odbornému vzdelávaniu, univerzitám, celoživotnému učeniu, trhu práce aj návratu ľudí zo zahraničia.
Priestor chceme dávať odborníkom na vzdelávanie a pracovný trh, učiteľom, zamestnávateľom, ľuďom z praxe a najmä samotnej mladej generácii. Nie iba hovoriť o mladých, ale pýtať sa ich, čo od Slovenska očakávajú a za akých podmienok tu chcú budovať svoju budúcnosť.
Čo si myslíte vy?
Čo najviac rozhoduje o tom, či mladý človek zostane na Slovensku? Čo by mali školy a univerzity robiť inak? Ako vytvoriť lepšie podmienky pre rast ľudí, ktorí už pracujú? A čo by vás osobne presvedčilo zostať na Slovensku – alebo sa sem po rokoch v zahraničí vrátiť?
