Slovensko 2050: Bude táto mapa ešte aktuálna?
Zamýšľame sa dnes nad tým, či je budúcnosť Slovenska do roku 2050 istá, ak sa nechceme dohodnúť na jeho smerovaní?
Čo ak najväčším rizikom pre Slovensko nie je jedna vláda, ale dlhodobá neschopnosť, prípadne neochota dohodnúť sa na spoločnom smerovaní?
Tu nejde len o hranice na mape. Zásadné je či Slovensko je a bude životaschopnou krajinou ... s dostatkom ľudí, ekonomickej sily, dôvery, schopnosti a odvahy rozhodovať o vlastnej budúcnosti.
Aj ten kto sa nezaujíma o verejné veci a rieši si len svoj život, prácu, rodinu a záujmy, nevyhnutne je konfrontovaný zo skutočnosťou že žijeme v atmosfére napätia, nedôvery a politických konfliktov.
Napriek tomu je nad slnko jasnejšie , že máme viac spoločných záujmov, než si myslíme.
Čo keby sme sa namiesto neustálych sporov dokázali dohodnúť aspoň na niekoľkých dlhodobých cieľoch?
Celospoločenskú zhodu nemôže vytvoriť samotná vláda.
Musia ju spoluvytvárať koalícia aj opozícia, médiá naprieč názorovým spektrom a predovšetkým občania všetkých generácií, bez ohľadu na politické presvedčenie.
Nemusíme súhlasiť s každým riešením a ani to nie je vôbec potrebné, aby sme rešpektovali spoločný cieľ.
Cynik povie: Aké naivné predstavy... Je to vôbec možné?
V odpovedi si skúsme pomôcť pohľadom na susedov na mape:
V Poľsku podporovalo v roku 2025 až 89 % dospelých občanov členstvo v NATO. Národná bezpečnosť má širokú spoločenskú podporu. Aj strategický dopravný projekt CPK s plánovanými výdavkami 131,7 miliardy zlotých do roku 2032 pokračoval po zmene vlády, hoci sa diskutuje o jeho konkrétnej podobe.
Uvedený dopravný projekt Centralny Port Komunikacyjny (CPK) predstavuje nové medzinárodné letisko s nadväzujúcou železničnou infraštruktúrou. Jeho plánovaný rozpočet do roku 2032 predstavuje 131,7 miliardy PLN. Projekt pokračuje aj po zmene vlády, hoci bol upravený jeho harmonogram a parametre.
V Maďarsku v roku 2025 označilo 51 % respondentov podporu rodín, 43 % trinásty dôchodok a 42 % regulované ceny energií za jednu z troch priorít, ktoré by mala zachovať aj nasledujúca vláda. Tieto opatrenia majú podporu naprieč politickými tábormi.
Na týchto príkladoch že aj napriek politickým rozdielom tak môže existovať kontinuita pri budovaní strategickej infraštruktúry krajiny. Isteže ani naši susedia sa nezhodnú vo všetkom. Ukazuje sa však, že niektoré priority môžu pretrvávať napriek politickým rozdielom ak to vyhovuje záujmom štátu a občanov.
*************************************************************************************************************************
A na čom by sme sa mohli dohodnúť na Slovensku?
Predstavme si šesť spoločných cieľov do roku 2050:
Silnejšia ekonomika: dosiahnuť produktivitu práce na úrovni priemeru EÚ a vytvárať viac hodnoty doma.
Kvalitné vzdelávanie: dostať výsledky našich žiakov nad priemer OECD.
Dostupné zdravotníctvo: skrátiť čakacie doby na vybrané zákroky o polovicu.
Moderná doprava: skrátiť cestovné časy medzi hlavnými regiónmi aspoň o 20 %.
Perspektíva mladých: znížiť odchody mladých ľudí spôsobené nedostatkom príležitostí.
Predvídateľný štát: prijímať zásadné zmeny pravidiel v dostatočnom predstihu a zabezpečiť kontinuitu strategických projektov.
*************************************************************************************************************************
SK21 si netrúfa toto považovať za hotové riešenia alebo priority. Pokúšame sa navrhovať témy a k nim merateľné ciele, o ktorých sa dá viesť spoločná diskusia.
Isté je že celospoločenská zhoda vytvára predpoklady pre predvídateľnosť. Každý človek si v prostredí predvídateľnosti dokáže s väčšou dôverou plánovať život, firma investície a mladá generácia svoju budúcnosť na Slovensku.
Možno práve takto vzniká aj moderné, pozitívne vlastenectvo. Nie tým, proti komu stojíme, ale tým, čo dokážeme pre svoju krajinu spoločne vybudovať.
Dokážeme sa dohodnúť aspoň na tom, aké Slovensko chceme v roku 2050 odovzdať ďalšej generácii?
V ďalších článkoch skúsime na číslach, benchmarkoch a navrhovaných KPI rozobrať 6 spomenutých cieľov do r.20250.
poznámky:
Overené zdroje k zahraničným príkladom:
Poľsko: CBOS, prieskum z marca 2025 – podpora členstva v NATO 89 %. - https://cbos.pl/EN/publications/reports_text.php
Poľsko: Ministerstvo infraštruktúry, aktualizovaný program CPK z 31. decembra 2024 – 131,7 mld. PLN do roku 2032. - Rada Ministrów przyjęła zaktualizowany program CPK - Ministerstwo Infrastruktury - Portal Gov.pl
Maďarsko: Policy Solutions / Závecz Research, prieskum z marca 2025 – 51 %, 43 % a 42 % pri uvedených opatreniach. - policy_solutions_hungarian_politics_in_2025.pdf
