Slovensko 2050: Vieme vytvárať hodnoty. Dokážeme z nich viac využívať doma?

Myslíte že budúcnosť slovenskej ekonomiky je hlavne o tom, že budeme stále viac a efektívnejšie vyrábať? Alebo by sme skúsili byť ambicióznejší a pýtať sa, v čom môže byť Slovensko európskou špičkou?

V úvodnom článku série Slovensko 2050 sme otvorili otázku celospoločenskej zhody na dlhodobých cieľoch krajiny. Prvým z nich sme uviedli silnejšiu ekonomiku.

Nemáme však o jej súčasnej výkonnosti trochu skreslenú predstavu?

Slovensko už dnes dokáže vytvárať hodnotu

Podľa údajov Európskej komisie dosiahla produktivita práce na Slovensku v roku 2025 približne 81 % priemeru EÚ, meraná HDP na odpracovanú hodinu v parite kúpnej sily. V roku 2005 to bolo približne 66 %.

Zaujímavý údaj Eurostatu tvrdí, že v roku 2024 vytvorili podniky pod zahraničnou kontrolou približne 50 % pridanej hodnoty slovenského trhového podnikového sektora.

Zahraniční investori sú významnou súčasťou našej ekonomiky. Prinášajú pracovné miesta, technológie, mzdy aj dane. Časť ziskov však prirodzene smeruje k ich vlastníkom do zahraničia, fungujeme v režime voľného pohybu kapitálu.

Považujeme za dôležité ne/pýtať nielen sa iba na to, koľko hodnoty vytvoríme, ale aj koľko z ekonomických výnosov dokážeme využiť na ďalší rozvoj Slovenska.

Nemôžeme byť najlepší vo všetkom

Slovensko je malá krajina. Nemáme neobmedzené financie, ľudí ani odborné kapacity.

Preto SK21 navrhuje otvoriť celospoločenskú diskusiu o výbere určitých strategických oblastí, v ktorých máme predpoklady dosiahnuť európsku špičku.

Ako kandidátov na takúto diskusiu vidíme:

Energetiku a nadväzujúce technologické odvetvia.

Moderné poľnohospodárstvo, potravinárstvo a potravinové technológie.

Priemyselnú automatizáciu, robotiku a vývoj vlastných technológií.

Neznamená to zanedbať ostatné odvetvia. Znamená to cielene investovať tam, kde môžeme vytvoriť najväčšiu dlhodobú hodnotu.

Máme elektrinu. Dokážeme na nej vybudovať viac?

Slovensko má v európskej energetike zaujímavé postavenie.

V roku 2024 pochádzalo 61,6 % našej elektriny z jadrových elektrární. Bol to druhý najvyšší podiel v EÚ po Francúzsku. Dokonca čerstvým spustením 4. bloku JE Mochovce, sa toto číslo ešte zvýši.

Pri pohľade na stredno a dlhodobý stav sa môžeme uspokojiť s tým, že budeme elektrinu vyrábať a predávať. Ako doteraz:-( SK21 si však trúfa sa pýtať: Nie je potenciál tejto konkurenčnej výhody SR väčší?

Napríklad taký rozvoj umelej inteligencie prináša rastúci dopyt po dátových centrách a výpočtovom výkone. Tie potrebujú stabilné dodávky elektriny, kvalitné siete a technologické zázemie.

Prečo teda neuvažovať o využití našej energetickej základne na rozvoj takýchto odvetví?

A ešte dôležitejšie – ako na ne nadviazať slovenské softvérové firmy, výskum, univerzity a vývoj vlastných technologických produktov?

Ako benchmark uveďme Nórsko, ktoré vo svojej stratégii dátových centier z roku 2025 zdôrazňuje vytváranie domácej pridanej hodnoty a kvalifikovaných pracovných miest.

Prečo zostať iba dodávateľom vstupnej suroviny, ak môžeme budovať aj odvetvia, ktoré ju využívajú?

Štát musí byť súčasťou riešenia

Takýto rozvoj nevznikne iba vyhlásením politickej priority.

Štát by mal v spolupráci s podnikateľmi, univerzitami a odborníkmi pomáhať určovať strategické odvetvia, vytvárať infraštruktúru, podporovať výskum a kontrolovať výsledky investičných programov.

Za diskusiu stojí aj systém daňových stimulov, ktoré by motivovali domácich aj zahraničných vlastníkov kapitálu reinvestovať viac ziskov na Slovensku – napríklad do strategických odvetví, výskumu a vzdelávania.

Lenže nie automatické-byrokratické dotácie, ale podpora podmienená preukázateľnými výsledkami.(KPI)

A predovšetkým dlhodobá celospoločenská dohoda, aby strategické priority nekončili s každou výmenou vlády. Toto by naozaj nemalo byť predmetom politického boja a mediálnych senzácií.

Kto bude merať výsledky a komu sa zodpovedať?

SK21 navrhuje, aby sme sa v rámci celospoločenskej dohody zaviazali aj ku konkrétnym KPI. Predovšetkým v oblastiach produktivity práce, domácej pridanej hodnoty, reinvestícií a rozvoja strategických odvetví.

Ich presné definovanie, vyčíslenie a nezávislé vyhodnocovanie by mohlo byť úlohou nového nezávislého orgánu pre strategický rozvoj Slovenska.

Podobne ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej oblasti by mal mať odbornú nezávislosť a dlhodobý mandát. Svojich odborníkov by doň mohli nominovať napríklad SAV, univerzity, zamestnávateľské a zamestnanecké organizácie. Nie influenceri ale ľudia ktorí svojou odbornosťou a výsledkami dokázali že ich slovo má hodnotu.

Jeho presné zloženie, právomoci a spôsob fungovania musia byť tiež predmetom celospoločenskej dohody.

SK21 zároveň navrhuje každoročnú verejnú správu o plnení strategických cieľov Slovenska 2050, prerokovanú v Národnej rade SR. Poslanci by k nej prijímali uznesenie a vláda by vysvetľovala prípadné zaostávanie a navrhovala nápravné opatrenia.

Inšpiráciu môžeme nájsť v Írsku, ktoré každoročne vyhodnocuje realizáciu programu Project Ireland 2040, či vo Fínsku, kde vláda pravidelne predkladá parlamentu správu o budúcnosti krajiny.

Takýto systém by umožnil priebežne reagovať na vývoj technológií, ekonomiky či konkurencie iných štátov bez toho, aby sme po každých voľbách začínali odznova.

Dlhodobé ciele, flexibilné riešenia, verejne kontrolovateľné výsledky.

Nie sú to hotové riešenia ani definitívny výber odvetví. Sú to návrhy SK21, o ktorých chceme viesť odbornú a celospoločenskú diskusiu.

Dokážeme sa dohodnúť, v čom má byť Slovensko do roku 2050 európskou špičkou – a vytvoriť systém, ktorý nám umožní tento cieľ skutočne dosiahnuť?