Slovensko 2050: Ako by mohlo fungovať zdravotníctvo a čo pre to robiť?

Máme nemocnice, lekárov, zdravotné poisťovne, regulátora a rôzne úrady, množstvo pravidiel aj informačných systémov. Prečo máme napriek tomu často problém dostať sa k potrebnej zdravotnej starostlivosti v primeranom čase?

V úvodnom článku série Slovensko 2050 sme medzi šesť strategických priorít zaradili dostupné zdravotníctvo. Ako jeden z konkrétnych cieľov sme navrhli skrátenie čakacích dôb na vybrané zákroky o polovicu.

Je to však iba jeden z problémov ako príklad, ktoré slovenské zdravotníctvo trápia.

Ak chceme zdravotníctvo do roku 2050 skutočne zlepšiť, potrebujeme otvorene diskutovať o troch systémových nedostatkoch.

1. Dostupnosť starostlivosti a jej organizácia

Pacient nepotrebuje rozumieť tomu, či jeho vyšetrenie financuje nemocnica, ambulancia alebo zdravotná poisťovňa. Potrebuje vedieť, kde a kedy dostane potrebnú starostlivosť.

V skutočnosti však často prechádza medzi všeobecným lekárom, špecialistom, diagnostickým pracoviskom a nemocnicou.

Každý z týchto subjektov funguje podľa vlastných organizačných a ekonomických pravidiel. Tie nemusia vždy podporovať plynulý postup liečby. Niekedy sa medzi poskytovateľmi presúva pacient, inokedy aj problém s nákladmi na jeho liečbu.

Nemali by sme začať merať nielen čakacie doby, ale aj celú cestu pacienta od diagnostiky po liečbu?

A porovnať sa s krajinami, ako sú napríklad Česko či Rakúsko, ale poučiť sa aj z problémov britského NHS?

2. Zdravotníci – bez sestier systém nebude fungovať

O nedostatku zdravotníkov hovoríme dlhodobo. Problém však nie je vo všetkých profesiách rovnaký.

Podľa OECD malo Slovensko v roku 2025 v publikovaných porovnateľných údajoch 3,8 praktizujúceho lekára na tisíc obyvateľov, takmer na úrovni priemeru OECD 3,9.

Pri zdravotných sestrách je rozdiel výraznejší: 5,7 sestry na tisíc obyvateľov oproti priemeru OECD 9,2. [1]

To naznačuje, že osobitnú pozornosť potrebujú pracovné podmienky, odmeňovanie, kompetencie a spoločenské postavenie sestier.

Pre pacienta pritom nie je rozhodujúci iba počet lekárov. Kvalitná zdravotná starostlivosť je výsledkom práce celého tímu.

3. Peniaze, pravidlá a transparentnosť

Napriek všeobecne vnímanému názoru "Platím si zdravotné odvody = Zdravotníctvo je zadarmo", toto nie je úplne pravda. Určite, financujeme ho predovšetkým prostredníctvom zdravotného poistenia a verejných zdrojov.

A treba otvorene povedať, že ani bohaté krajiny nemajú neobmedzené peniaze na všetky dostupné lieky, technológie a zákroky. Potreba peňazí do zdravotníctva vo svete keď sa z tejto oblasti stal celosvetový biznis (lieky, prístroje, veda, technológie) bude vždy prevyšovať možnosti štátu.

Dôležité je nielen to, koľko peňazí do zdravotníctva dávame, ale aj čo za ne dostávame.

Slovensko už má nástroje, ktoré by mali pomáhať.

DRG umožňuje porovnávať náročnosť hospitalizácií a nastavovať platby za nemocničnú starostlivosť. Jeho využívanie v úhradách sa v roku 2026 rozširuje, stále však funguje aj v rámci zmluvných limitov a individuálnych podmienok. [2]

Medicínske štandardy a odporúčané postupy, často označované ako guidelines, zase pomáhajú určiť, aká diagnostika a liečba je podľa odborných poznatkov opodstatnená.

Lenže samotná existencia pravidiel nestačí. Musíme vedieť, či sa používajú, pravidelne aktualizujú, ako sa povoľujú výnimky a kto kontroluje výsledky. A ako je celý tento mechanizmus transparentný. A či vôbec.

Máme dáta. Vieme ich aj prepojiť?

Nemocnice, ambulancie, poisťovne a štát používajú množstvo informačných systémov.

Niektoré evidujú diagnózy a liečbu, iné náklady, materiál, výkony alebo úhrady. Máme aj eZdravie.

Ak však údaje medzi systémami nemožno spoľahlivo prepájať, komplikuje sa kontrola nákladov, kvality aj hospodárnosti starostlivosti.

SK21 preto navrhuje diskutovať o jednotných dátových štandardoch, bezpečnom prepojení informačných systémov a jasne určených prístupových právach jednotlivých účastníkov zdravotníctva.

Nie o jednom povinnom softvéri pre všetkých. O spoločných pravidlách a kontrole ich dodržiavania.

Čo keby sme výsledky zverejňovali?

Slovensko už pozná príklad zmeny, ktorá výrazne rozšírila možnosti verejnej kontroly: povinné zverejňovanie zmlúv prostredníctvom Centrálneho registra zmlúv. [3]

Prečo podobný princíp transparentnosti neuplatňovať dôslednejšie aj pri výsledkoch zdravotníctva?

Samozrejme, bez zverejňovania osobných zdravotných údajov.

SK21 navrhuje do diskusie ako príklad nasledujúce verejné a porovnateľné ukazovatele – KPI:

Čakacie doby na vybrané vyšetrenia a zákroky.

Dostupnosť zdravotnej starostlivosti v regiónoch.

Výsledky liečby a výskyt komplikácií.

Náklady na porovnateľné liečebné prípady.

Dostupnosť sestier a pracovné zaťaženie zdravotníkov.

Úspešnosť prevencie a včasného zachytávania ochorení.

Takéto výsledky by mali pomáhať posudzovať rozhodnutia štátu, poisťovní aj poskytovateľov podľa prínosu pre pacientov – nielen podľa čiastkových ekonomických záujmov jednotlivých aktérov.

Na definovaní cieľov a pravidiel by sa mali podieľať aj odborné lekárske spoločnosti, zdravotnícke profesie a pacientske organizácie.

A čo na to Future Voices?

Predstavme si mladú dvojicu, ktorá uvažuje o založení rodiny na Slovensku.

Má prácu, hľadá bývanie. No bude mať dostupného pediatra? Dostane sa včas k špecialistovi? Dokáže sa spoľahnúť na zdravotnú starostlivosť, keď ju bude rodina potrebovať?

Ak chceme, aby mladí ľudia na Slovensku zostávali, nestačí im ponúknuť pracovné príležitosti a bývanie. Potrebujú aj dôveru, že štát dokáže zabezpečiť dostupnú a predvídateľnú zdravotnú starostlivosť pre nich a ich rodiny.

Aj preto považujeme zdravotníctvo za jednu z kľúčových tém Slovenska 2050.

Čo teda navrhuje SK21?

Netrúfame si navrhnúť ďalšiu reformu zdravotníctva. Navrhujeme začať celospoločenskú a odbornú diskusiu o tom, aké výsledky má systém prinášať, ako ich budeme merať a kto za ne ponesie zodpovednosť.

Naším východiskovým cieľom zostáva skrátiť čakacie doby na vybrané zákroky o polovicu. K nemu chceme pridať ďalšie odborne definované KPI.

Tak ako pri ekonomike a vzdelávaní navrhujeme ich nezávislé vyhodnocovanie, každoročné verejné odpočty, prípadne priebežne zverejňované dáta.

Nie preto, aby sme hľadali vinníkov za každý problém, ale aby sme dokázali rozlíšiť, čo funguje, čo treba zmeniť a kde sa verejné peniaze využívajú efektívne. A aby aj pacientom bolo zrejmé čo je možné a na čo nám už zdroje chýbajú.

Dokážeme sa dohodnúť na zdravotníctve, v ktorom sa pacient môže spoľahnúť na dostupnú starostlivosť, zdravotníci majú podmienky na kvalitnú prácu a všetci účastníci systému nesú transparentnú zodpovednosť za výsledky?

Zdroje a dáta

[1] OECD – Health at a Glance 2025: Slovak Republic. Porovnanie počtu lekárov a sestier v Slovenskej republike a OECD.

[2] European Observatory on Health Systems and Policies – DRGs in Slovakia in 2026. Stav využívania DRG pri úhradách nemocničnej starostlivosti v roku 2026.

[3] Centrálny register zmlúv – Pravidlá povinného zverejňovania zmlúv. Právny rámec a rozsah zverejňovania.