Slovensko 2050: Budeme mať vzdelanie pre budúcnosť?

Kto bude v roku 2050 riadiť Slovensko, budovať a prevádzkovať jeho ekonomiku, vyvíjať nové technológie a rozhodovať o jeho budúcnosti?

Prirodzene sú to dnešné deti a mladí ľudia. Práve ich schopnosti, vedomosti a spôsob myslenia rozhodnú o tom, akou krajinou Slovensko bude.

Aj preto bude SK21 dávať priestor mladej generácii prostredníctvom Future Voices. Nielen ako mentori diskutovať iba o tom, akú budúcnosť mladým pripravíme. Zaujíma nás aj ich názor na krajinu, na súčasnosť, na budúcnosť.

V úvodnom článku série Slovensko 2050 sme otvorili diskusiu o šiestich spoločných cieľoch. Jedným z nich je kvalitné vzdelávanie.

Vieme však objektívne merať, ako dobre pripravujeme ďalšie generácie?

OECD nám už viac ako 20 rokov nastavuje zrkadlo

Medzinárodné hodnotenie PISA, ktoré organizuje OECD, pravidelne skúma schopnosti 15-ročných žiakov v desiatkach krajín sveta. Slovensko sa doň zapája od roku 2003. [1] Na Slovensku známe testovanie 9.

PISA netestuje iba zapamätané vedomosti. Skúma najmä schopnosť využívať poznatky pri riešení praktických problémov.

Sledujú sa tri základné oblasti:

Matematická gramotnosť: matematické uvažovanie a riešenie problémov.

Čitateľská gramotnosť: porozumenie textu, vyhodnocovanie informácií a práca s nimi.

Prírodovedná gramotnosť: porozumenie prírodným javom a využívanie vedeckých poznatkov.

Testovanie prebieha na reprezentatívnej vzorke žiakov a výsledky sa vyjadrujú v bodoch.

Čo tieto body znamenajú?

Nie sú to percentá správnych odpovedí. PISA používa medzinárodnú štatistickú škálu, ktorá pôvodne vychádzala z priemeru 500 bodov a umožňuje porovnávať výsledky krajín v jednotlivých rokoch.

Neexistuje pevný maximálny počet bodov. Približne dve tretiny žiakov krajín OECD dosahujú výsledky medzi 400 a 600 bodmi. Vyššie skóre znamená vyššiu preukázanú úroveň schopností. [2]

Prečo je toto meranie dôležité? Pretože kvalitu školstva nemožno posudzovať iba podľa počtu škôl, učiteľov alebo výšky výdavkov.

Rozhodujúce je aj to, aké schopnosti si mladí ľudia zo školy odnášajú a ako ich dokážu využívať v živote.

Čo hovoria výsledky o Slovensku?

Najnovšie výsledky PISA 2025 ukazujú zmiešaný obraz. [3]

V matematike dosahujeme výsledok nad priemerom OECD, v prírodných vedách sme sa oproti roku 2022 významne zlepšili.

V čitateľskej gramotnosti však pretrváva vážny problém. V roku 2003 dosiahli slovenskí žiaci 469 bodov. V roku 2025 už iba 448. Až 34,4 % slovenských pätnásťročných nedosahuje základnú úroveň čitateľskej gramotnosti, ktorú PISA označuje ako úroveň 2.

To znamená, že približne každý tretí žiak má problémy s úlohami vyžadujúcimi porozumenie a spracovanie aj menej náročných textov. [3]

V čitateľskej gramotnosti ide predovšetkým o to ako použiť prečítaný text, napr. slovnú úlohu z matematiky, fyziky a podobne, pri riešení. Takisto v špecializovaných predmetoch napríklad na strednej škole, učňovke a vysokej škole, rovnako tak v praxi pri riešení úlohy v zamestnaní. Teda znamená to prečítať si napríklad 5 riadkov, kde bude 8 údajov a napríklad 3 mechanizmy(procesy) a všetko toto si zapamätať a aj použiť pri spracovaní, resp. vyriešení úlohy či už školskej alebo pracovnej.

Pri pohľade na vývoj za viac ako dvadsať rokov vidíme, že nejde o problém jednej vlády či jedného ministra školstva. Vystriedali sme množstvo reforiem, vzdelávacích programov a politických priorít.

Je otázne prečo vzdelávací proces nedokáže v čitateľskú gramotnosť dlhodobo posúvať dopredu, ale ako vidieť z čísel skôr sa tento ukazovateľ zhoršuje.

Budeme mať umelú inteligenciu. Budeme mať aj ľudí, ktorí jej rozumejú?

V predchádzajúcom článku SK21 https://www.sk21.sk/clanky/slovensko-2050-silnesia-ekonomika-ako-na-to sme diskutovali o tom, ako využiť slovenskú energetiku na rozvoj dátových centier, umelej inteligencie a technologického priemyslu.

Moderná ekonomika potrebuje aj relevantne pripravených ľudí.

Ale ak nedokážeme pozorne a komplexne čítať, rozumieť zložitejším informáciám, pamätať si ich a kriticky ich posudzovať, ako budeme efektívne využívať AI?

Umelá inteligencia dokáže množstvo práce uľahčiť. Pomáha vysvetľovať informácie, analyzovať dáta či vytvárať nové riešenia.

Stále však potrebujeme vedieť formulovať správne otázky, pochopiť odpovede, identifikovať chyby, ktoré AI niekedy urobí a rozhodovať sa na základe zrozumiteľných údajov. Je teda zrejmé a kritické, že slabá čitateľská gramotnosť sa môže stať významnou prekážkou, ktorá zabráni časti populácie kvalitne využívať potenciál AI.

Nestrácame schopnosť sústrediť sa?

S témou klesajúcej čitateľskej gramotnosti súvisí hlavne schopnosť a ochota sústrediť sa. Dnes už čoraz častejšie vnímame, že sociálne siete a nekonečné sledovanie krátkych videí menia spôsob, akým prijímame informácie.

Rozsiahla vedecká metaanalýza z roku 2025, zahŕňajúca viac ako 98-tisíc účastníkov, zistila súvislosť medzi intenzívnejším používaním krátkych videí a slabšími výsledkami v oblasti pozornosti a sebakontroly. [4]

Isteže to ešte jednoznačne nedokazuje, že sociálne siete priamo spôsobujú pokles čitateľskej gramotnosti alebo trvalé poškodenie mozgu. Riziká pre schopnosť sústredenia by sme však nemali ignorovať.

A nejde len o deti a mladých. Ako chceme od mladých ľudí, aby sa dokázali sústrediť na dlhší text, keď mnohí dospelí nevydržia ani niekoľko minút bez pohľadu na mobil? Alebo bez prečítania aspoň jednej knihy za rok?

Možno nepotrebujeme iba ďalšie zákazy pre deti a študentov. Represia dlhodobo nefunguje a ak áno , tak len v obmedzenom čase a priestore. Skôr potrebujeme dlhodobú spoločenskú osvetu, ktorá s faktami, humorom a trochou zdravej sebairónie pripomenie hodnotu čítania, premýšľania a schopnosti sústrediť sa.

Čo navrhuje SK21?

Navrhujeme otvoriť celospoločenskú diskusiu o dlhodobých cieľoch vzdelávania do roku 2050.

Ako základné ciele/KPI SK21 navrhuje:

Dosiahnuť výsledky slovenských žiakov nad priemerom OECD vo všetkých troch oblastiach PISA.

Znížiť podiel žiakov s nedostatočnou čitateľskou gramotnosťou zo súčasných 34,4 % pod 15 % do roku 2050.

Systematicky rozvíjať schopnosť kriticky myslieť, pracovať s informáciami a zodpovedne používať digitálne technológie vrátane AI.

Hranica 15 % je zatiaľ návrhom SK21 na odbornú diskusiu, nie hotovým záväzkom.

Presné KPI, harmonogram a spôsob ich dosiahnutia by mali definovať odborníci na vzdelávanie, univerzity a výskumné pracoviská.

Tak ako pri ďalších strategických cieľoch Slovenska 2050, aj tu navrhujeme nezávislé odborné vyhodnocovanie a každoročný verejný odpočet výsledkov.

Určite pre Slovensko nie je žiadúce aby každá vláda začínala ďalšiu reformu odznova. Ide o to, aby sa celá spoločnosť, odborná aj laická, politici, rodičia aj médiá, dokázali dohodnúť na výsledkoch, ktoré chceme dlhodobo dosahovať, a priebežne vyhodnocovali účinnosť opatrení.

Slovensko roku 2050 nebude tvoriť iba mapa, budovy ani nové technológie. Budú ho tvoriť predovšetkým ľudia.

Skuúsime sa už dnes začať rozprávať o tom, aké schopnosti chceme dať generáciám, ktoré budú túto krajinu v roku 2050 budovať, živiť a spravovať?

Zdroje a dáta

[1] OECD – PISA 2025: Výsledky Slovenskej republiky. Metodika hodnotenia a výsledky slovenských žiakov.

[2] OECD – PISA Frequently Asked Questions. Vysvetlenie bodovej škály a interpretácie výsledkov.

[3] Ministerstvo školstva SR – PISA 2025: Slovensko sa zlepšilo v prírodných vedách, výzvou zostáva čitateľská gramotnosť a nerovnosti. Výsledky a podiel žiakov v rizikovej skupine.

[4] Nguyen a kol. (2025) – Feeds, Feelings, and Focus: Systematic Review and Meta-analysis. Metaanalýza 71 štúdií o krátkych videách, pozornosti a ďalších ukazovateľoch.

[5] OECD - historické výsledky PISA 2003- 2022 https://www.oecd.org/en/publications/pisa-2022-results-volume-i_53f23881-en/full-report/overview-of-performance-trends_ae540546.html