Slovensko 2050: Koľko života ešte strávime na cestách?

Staviame diaľnice, tunely a modernizujeme železnice. Dokážeme však zabezpečiť, aby ľudia nemuseli každý deň strácať hodiny cestovaním do práce či školy?

V úvodnom článku série Slovensko 2050 sme medzi šesť strategických priorít zaradili modernú dopravu.

Slovensko priebežne s väčším či menším úspechom investuje do veľkých dopravných stavieb, ktoré sú dôležité pre hospodárstvo, logistiku aj medzinárodné prepojenie krajiny.

SK21 však navrhuje otvoriť aj otázku ktorá veľmi vo verejnom priestore nerezonuje: Nevenujeme pri plánovaní dopravných investícií príliš málo pozornosti každodennej mobilite obyvateľov?

Doprava nie je iba o cestách

Podľa analýzy Inštitútu environmentálnej politiky využívalo pri dochádzaní do práce alebo školy podľa sčítania obyvateľov z roku 2021 automobil približne 47 % ľudí, verejnú dopravu 20 % a pešiu alebo cyklistickú dopravu 25 %. Zvyšok predstavovali iné alebo nezistené spôsoby dopravy. [1]

Pre mnohé domácnosti sa auto stalo prakticky nevyhnutnosťou.

Dopravné špičky, zápchy, problémy s parkovaním a nepredvídateľné dochádzanie dnes ovplyvňujú nielen veľké mestá, ale aj ich okolité aglomerácie. Kvalitu života aj ekonomiku regiónov a ich obyvateľov.

Nemali by sme preto dopravnú politiku viac orientovať na dostupnosť práce, škôl a služieb – aj bez závislosti od vlastného automobilu?

Future Voices: Kde budeme bývať a ako budeme žiť?

Predstavme si mladú rodinu, ktorá chce bývať mimo krajského mesta.

Cena bývania je prijateľná. Jeden rodič však dochádza do mesta, druhý do priemyselného parku. Deti treba ráno odviezť do školy a popoludní na krúžky.

Rodina zrazu potrebuje dve autá a každodenné plánovanie presunov sa stáva malou logistickou operáciou, poznáme to asi všetci.

Pre generáciu Future Voices je aj dopravná dostupnosť jedným z faktorov, podľa ktorých sa rozhodne, kde bude pracovať, bývať a vychovávať deti.

Moderná doprava -mobilita by mala ľuďom umožniť kvaltný život, nie podriaďovať život doprave.

Čo keby verejná doprava bola skutočnou alternatívou?

Samotné nízke alebo nulové cestovné nemusí presvedčiť ľudí, aby nechali auto doma.

Verejná doprava musí byť predovšetkým rýchla, spoľahlivá, bezpečná a dostupná v čase, keď ju potrebujeme.

SK21 preto navrhuje diskutovať o vyššej frekvencii prímestských vlakov a autobusov, lepšom prepojení s MHD, bezpečnej školskej doprave a tam, kde je to opodstatnené, aj o mestských rýchlodráhach.

V husto osídlených aglomeráciách môžu takéto riešenia zásadne zlepšiť mobilitu. V menej obývaných regiónoch budeme potrebovať iné, flexibilnejšie služby.

Až keď ľudia dostanú reálne použiteľnú alternatívu, má zmysel diskutovať aj o obmedzovaní automobilovej dopravy v najpreťaženejších lokalitách.

Sú dotácie do verejnej dopravy nákladom alebo investíciou?

Viac vlakov, autobusov či električiek znamená vyššie prevádzkové výdavky. Znamená to však automaticky aj ekonomickú stratu?

Predstavme si ako príklad, že kvalitnejšie dopravné spojenie v menšej aglomerácii ušetrí 10-tisíc ľuďom denne 30 minút cestovania. Pri 220 pracovných dňoch ide o 1,1 milióna ušetrených hodín ročne. Tie sa dajú využiť na prácu, voľný čas, čas strávený s blízkymi, vždy lepšie ako sedieť v aute.

Nie všetok tento čas sa premení na dodatočnú prácu či vyšší HDP. Má však ekonomickú aj osobnú hodnotu – pre zamestnancov, rodiny aj zamestnávateľov. Ak zároveň znížime zápchy, emisie, hluk či počet dopravných nehôd, spoločenské prínosy môžu prevýšiť náklady na kvalitnejšiu dopravu. Takéto princípy sú už súčasťou európskej metodiky ekonomického hodnotenia dopravných investícií. [2]

SK21 navrhuje transparentne porovnávať nielen investície do diaľnic a železníc, ale aj regionálne dopravné projekty a dotácie na prevádzku verejnej dopravy.

Možno zistíme, že niekde je najvýhodnejšia nová cesta, inde železničná trať a inde jednoducho častejšie autobusy.

Dopravné projekty sa neriadia štvorročným kalendárom

Každému z nás je dobre známe množstvo veľkých dopravných projektov a neustále niekoľkoročné omeškania v ich realizácii - dnes už hádam smutno-smiešna téma diaľnice Bratislava-Košice do r.2000. Veľké dopravné projekty potrebujú roky príprav, výstavby a často desaťročia prevádzky, kým sa naplno prejavia ich prínosy.

Politická reprezentácia však rozhoduje v štvorročných volebných obdobiach. Vzniká tak riziko, že prednosť dostanú politicky viditeľnejšie projekty pred tými, ktorých najväčší prínos pocítia až ďalšie generácie.

Slovensko pritom už má Strategický plán rozvoja dopravy do roku 2030 aj Stratégiu inteligentnej a udržateľnej mobility Slovenska. [3, 4]

Otázkou však nie je iba to, či máme stratégie. Ale či ich dokážeme (hlavne politická reprezentácia) dlhodobo rešpektovať, odborne vyhodnocovať a premietať do skutočných investičných rozhodnutí.

Čo navrhuje SK21 do roku 2050?

Navrhujeme celospoločenskú dohodu o dlhodobých cieľoch mobility, ktoré budú presahovať jednotlivé volebné obdobia.

Za oblasti, v ktorých by sme mali spoločne definovať merateľné KPI, považujeme:

Dostupnosť práce, škôl a služieb verejnou dopravou v primeranom čase.

Skracovanie času dochádzania a zvyšovanie spoľahlivosti spojení.

Ekonomický prínos investícií a dotácií, vrátane úspory času a zníženia environmentálnej záťaže.

Znižovanie nevyhnutnej závislosti domácností od osobných automobilov.

Presné hodnoty KPI a metodiku merania musia navrhnúť odborníci a mali by byť predmetom celospoločenskej dohody.

SK21 zároveň navrhuje každoročné verejné vyhodnocovanie výsledkov a približne každých päť rokov odbornú revíziu dopravných priorít.

Prečo revíziu? Pretože napríklad autonómne vozidlá, inteligentné riadenie dopravy či ďalšie technológie môžu do roku 2050 zásadne zmeniť naše možnosti. Dnes nevieme presne predpovedať, ktoré riešenia budú o pätnásť rokov najefektívnejšie.

Dlhodobé ciele potrebujú kontinuitu. Spôsoby ich dosahovania však musia zostať otvorené novým technológiám, poznatkom a ekonomickým podmienkam.

SK21 neprináša hotový zoznam dopravných stavieb. Navrhujeme zmeniť spôsob, akým o nich rozhodujeme.

Dokážeme sa dohodnúť, že úspech slovenskej dopravy v roku 2050 nebudeme merať iba kilometrami nových ciest, ale predovšetkým časom a možnosťami, ktoré získajú obyvatelia Slovenska?

Zdroje a dáta

[1] Inštitút environmentálnej politiky – Ako cestujeme? Mobilita a dopravná chudoba na Slovensku (2025). Údaje o dochádzaní do práce a školy podľa SODB 2021.

[2] Európska komisia – Guide to Cost-Benefit Analysis of Investment Projects. Metodika ekonomického hodnotenia dopravných projektov vrátane hodnoty času, bezpečnosti a environmentálnych vplyvov.

[3] Ministerstvo dopravy SR – Strategický plán rozvoja dopravy do roku 2030. Dlhodobé plánovanie a hodnotenie dopravných investícií.

[4] Smart Mobility Slovakia – Stratégia inteligentnej a udržateľnej mobility Slovenska. Strategické smerovanie inteligentnej a udržateľnej dopravy.