Keď diskutujeme o ekonomike, veľmi rýchlo sa dostaneme k daniam, cenám, platom alebo štátnemu rozpočtu. To všetko je dôležité. Dlhodobá ekonomická perspektíva Slovenska je však širšia.
Základná otázka znie:
Z čoho bude Slovensko o desať či dvadsať rokov vytvárať hodnotu, dobré pracovné miesta a zdroje na financovanie fungovania štátu?
Ekonomický model, ktorý fungoval v minulosti, nemusí automaticky fungovať aj v budúcnosti. Mení sa demografia, technológie, energetika, svetový obchod aj charakter práce. Slovensko preto potrebuje diskutovať nielen o tom, ako rozdeliť existujúce zdroje, ale predovšetkým o tom, ako ich dokážeme dlhodobo vytvárať.
Verejné financie sú len jedna strana rovnice
Štát nemôže dlhodobo míňať výrazne viac, ako dokáže financovať. Zároveň však samotné znižovanie výdavkov nevytvorí prosperujúcu ekonomiku.
Slovensko dnes rieši obe strany problému súčasne.
Podľa Európskej komisie dosiahol verejný dlh na konci roku 2025 približne 61,4 % HDP a pri nezmenených politikách Komisia očakáva jeho ďalší rast. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zároveň hodnotila dlhodobú udržateľnosť verejných financií za rok 2025 ako oblasť vysokého rizika.
Za týmito číslami však nie je iba otázka jedného rozpočtu.
Starnutie populácie bude zvyšovať náklady na dôchodky, zdravotníctvo a sociálnu starostlivosť. Súčasne potrebujeme investovať do infraštruktúry, vzdelávania, obrany, energetiky či modernizácie ekonomiky.
Preto sa musíme pýtať nielen kde ušetriť, ale aj ktoré verejné výdavky sú skutočne investíciou do budúcej výkonnosti krajiny a ktoré iba financujú dnešnú spotrebu.
Rozhodujúca bude produktivita
Dlhodobá životná úroveň krajiny nemôže rásť iba zvyšovaním počtu odpracovaných hodín alebo dostupnosťou lacnejšej pracovnej sily.
Rozhodujúce je, akú hodnotu dokážeme vytvoriť za jednu hodinu práce.
Práve preto bude jednou z kľúčových tém Slovenska produktivita.
Národná banka Slovenska upozorňuje, že ekonomické dobiehanie vyspelých krajín stagnuje a že model založený na lacnejšej práci už nemôže byť hlavným motorom budúceho rastu. Väčšiu úlohu budú musieť hrať inovácie, technológie, kvalitnejšie vzdelanie a investície do ľudí.
To však neznamená, že máme opustiť priemysel.
Slovensko má silnú priemyselnú základňu a je hlboko zapojené do európskych výrobných reťazcov. Otázkou je, ako sa v nich posunúť k činnostiam s vyššou pridanou hodnotou – od výroby smerom k vývoju, technológiám, dátam, dizajnu, výskumu a službám.
OECD v roku 2026 upozornila práve na potrebu adaptovať slovenskú výrobnú ekonomiku na nové oblasti dopytu a súčasne zvyšovať produktivitu, zručnosti a schopnosť ekonomiky reagovať na technologické zmeny.
Dane by nemali byť iba nástrojom na zaplátanie rozpočtu
Každý štát potrebuje príjmy. Otázkou je, ako ich vyberať spôsobom, ktorý čo najmenej brzdí tvorbu hodnoty a zároveň dokáže stabilne financovať verejné služby.
Preto nestačí diskutovať iba o tom, či majú byť dane vyššie alebo nižšie.
Dôležité je aj to, čo zdaňujeme, ako často pravidlá meníme, aký komplikovaný je systém a či podnikateľ, zamestnanec alebo investor dokáže svoje rozhodnutia plánovať na niekoľko rokov dopredu.
Dlhodobo udržateľný daňový systém by mal byť dostatočne stabilný, zrozumiteľný a predvídateľný.
A zároveň by sme mali vedieť odpovedať na nepríjemnú, ale dôležitú otázku:
Ak chceme určitú úroveň verejných služieb, sme pripravení transparentne povedať, koľko nás bude stáť a z čoho ju budeme financovať?
Investície nestačí prilákať. Potrebujeme z nich získať viac.
Slovensko v minulosti výrazne vyrástlo aj vďaka zahraničným investíciám. Tento model priniesol pracovné miesta, export, technológie aj zapojenie do medzinárodnej ekonomiky.
Do budúcnosti však bude podstatné nielen to, koľko investícií príde, ale aj aký typ investícií dokážeme prilákať a čo po nich v krajine zostane.
Má byť našou konkurenčnou výhodou cena práce?
Alebo kvalitní technici, výskumníci, stabilné pravidlá, energetika, infraštruktúra a schopnosť prepájať firmy s univerzitami a výskumom?
Rovnako dôležité je vytvárať podmienky pre slovenské firmy, ktoré dokážu rásť, inovovať a predávať svoje produkty na zahraničných trhoch.
Zahraničný investor a úspešná domáca firma pritom nemusia byť konkurenti. Dobre fungujúca ekonomika potrebuje oboje.
Demografia zmení ekonomiku viac, než sa dnes môže zdať
O ekonomickom modeli Slovenska sa nedá hovoriť bez demografie.
Ak bude počet ľudí v produktívnom veku klesať a počet seniorov rásť, dôsledky pocíti pracovný trh, zdravotníctvo, sociálny systém aj dôchodky.
To otvára viacero otázok naraz.
Ako zvýšiť zamestnanosť ľudí, ktorí dnes zostávajú mimo trhu práce? Ako pracovať s ekonomickou migráciou? Ako podporiť návrat Slovákov zo zahraničia? Ako predĺžiť zdravé obdobie pracovného života? A ako nastaviť dôchodkový systém tak, aby zostal sociálne akceptovateľný aj finančne udržateľný?
Ani tu pravdepodobne nebude existovať jedno pohodlné riešenie.
Práve preto by sa rozhodnutia s dôsledkami na desiatky rokov nemali robiť iba podľa krátkodobého politického cyklu.
Rast a zdravé verejné financie nie sú protiklady
Diskusia o ekonomike často vytvára dojem, že si musíme vybrať medzi hospodárskym rastom a rozpočtovou disciplínou.
V dlhom horizonte však jedno bez druhého funguje iba ťažko.
Bez zdravej ekonomiky nie je z čoho financovať štát. Bez udržateľných verejných financií zase rastú úroky, neistota a priestor štátu reagovať na budúce krízy sa zmenšuje.
Udržateľný ekonomický model preto pravdepodobne nebude založený na jednom veľkom opatrení.
Bude kombináciou produktívnejšej ekonomiky, kvalitnejších investícií, stabilných pravidiel, rozumného daňového systému, udržateľných verejných financií, kvalitnejších ľudských zdrojov a schopnosti pripravovať sa na demografickú zmenu.
Toto je diskusia na roky, nie na jeden článok
Daňový systém, štátny rozpočet, zadlženie, produktivita, konkurencieschopnosť, investície či dôchodkový systém sú samostatné veľké témy.
SK21 nemá ambíciu vyriešiť ich niekoľkými jednoduchými sloganmi.
Chceme ich postupne otvárať, pracovať s dátami, porovnávať skúsenosti iných krajín a diskutovať o rôznych možnostiach – vrátane ich nákladov a rizík.
Priestor pritom chceme dávať ekonómom a finančným analytikom, ale rovnako podnikateľom, manažérom a ľuďom, ktorí ekonomické rozhodnutia zažívajú každý deň v praxi. A osobitne chceme počúvať mladú generáciu, pretože práve dnešní študenti a mladí pracujúci budú najdlhšie žiť s dôsledkami rozhodnutí o dlhu, dôchodkoch, daniach či investíciách, ktoré robíme dnes.
Nechceme preto začať otázkou, kto má pravdu.
Chceme začať otázkou:
Aké Slovensko dokáže o dvadsať rokov vytvárať dostatok hodnoty na to, aby svojim ľuďom ponúklo kvalitný život a zároveň dokázalo financovať fungujúci štát?
Čo si myslíte vy?
Ktoré odvetvia môžu v budúcnosti vytvárať najväčšiu časť slovenskej prosperity? Má Slovensko väčší problém s výškou verejných výdavkov alebo s tým, ako efektívne ich využíva? Ako nastaviť dane tak, aby štát získaval potrebné príjmy a zároveň nebrzdil prácu, investície a podnikanie? A aké náklady sme ochotní niesť dnes, aby sme nepresúvali problémy na generáciu, ktorá príde po nás?