Keď hovoríme o budúcnosti Slovenska, prirodzene sa dostávame k školstvu, zdravotníctvu, doprave, energetike, ekonomike či bezpečnosti. Za všetkými týmito témami je však ešte jedna základná otázka:
Dokáže štát svoje priority dlhodobo plánovať, profesionálne riadiť a dotiahnuť do výsledku?
Môžeme mať dobré nápady aj dostatok peňazí. Ak však štát nedokáže kvalitne rozhodovať, pripravovať projekty, vyberať schopných ľudí, udržiavať kontinuitu a vyhodnocovať výsledky, ani dobré zámery nemusia priniesť očakávanú zmenu.
Preto považujeme otázku riadenia moderného štátu za jednu zo základných tém SK21.
Politika má určovať smer. Profesionáli ho majú vedieť realizovať.
Demokratický štát musí byť riadený ľuďmi, ktorí dostali mandát vo voľbách. Vláda a parlament rozhodujú o prioritách krajiny a nesú za ne politickú zodpovednosť.
To však neznamená, že každá úroveň štátu má byť politická.
Minister potrebuje kvalitných analytikov, právnikov, ekonómov, IT odborníkov, projektových manažérov či expertov na jednotlivé oblasti. Veľké štátne projekty často trvajú podstatne dlhšie ako jedno volebné obdobie. Ak sa s každou zmenou vlády výrazne mení aj odborný aparát, štát môže strácať skúsenosti, čas aj kontinuitu.
Jednou z otázok moderného štátu preto je, kde má končiť politické rozhodovanie a kde sa má začínať profesionálna štátna služba.
S tým priamo súvisí spôsob výberu ľudí, ich kariérny rast, odmeňovanie, hodnotenie výsledkov, ďalšie vzdelávanie aj schopnosť štátu prilákať kvalitných ľudí z praxe.
Krajina potrebuje dlhší horizont ako štyri roky
Diaľnica, železnica, nemocnica, reforma vzdelávania, energetická infraštruktúra alebo digitálna transformácia štátu sa nedajú zmysluplne naplánovať iba na jedno volebné obdobie.
Politické priority sa prirodzene menia. Zároveň však existujú oblasti, v ktorých krajina potrebuje kontinuitu.
Moderný štát by preto mal vedieť rozlišovať medzi tým, o čom je legitímne viesť politický spor, a tým, kde potrebujeme širšiu dohodu na dlhodobom smerovaní.
Ak napríklad vieme, akú dopravnú sieť bude Slovensko potrebovať o pätnásť rokov, základný plán by nemal zakaždým začínať od začiatku. Diskutovať môžeme o tempe, financovaní alebo poradí projektov. Samotná schopnosť krajiny plánovať dopredu by však mala byť samozrejmosťou.
Nestačí robiť. Potrebujeme vedieť, čo sme dosiahli.
V súkromnej firme je pomerne prirodzené pýtať sa, aký výsledok priniesli investované peniaze a práca. Vo verejnom sektore je to komplikovanejšie, ale otázka zostáva rovnaká.
Ak štát investuje do digitalizácie, zjednodušil tým život občanovi?
Ak investuje do nemocníc, zlepšila sa dostupnosť alebo kvalita zdravotnej starostlivosti?
Ak vznikne nový úrad, program alebo fond, vieme po niekoľkých rokoch povedať, čo konkrétne priniesol?
Moderný štát by preto nemal sledovať iba to, koľko peňazí minul, koľko zákonov prijal alebo koľko projektov spustil, ale predovšetkým výsledok.
Aj dôvera občanov môže súvisieť s ich každodennou skúsenosťou so štátom. Podľa OECD malo v roku 2025 vysokú alebo stredne vysokú dôveru v národnú vládu 23 % ľudí na Slovensku, pričom priemer OECD bol 40 %. So službami verejnej správy, ktoré využili, bolo spokojných 57 % respondentov.
Nie je to jediný ukazovateľ kvality štátu. Je to však dôvod pýtať sa, ako veľkú časť dôvery možno budovať jednoducho tým, že štát bude fungovať profesionálne, zrozumiteľne a predvídateľne.
Digitálny štát nie je elektronický formulár
Technológie môžu spôsob fungovania štátu výrazne zmeniť. Samotný nákup informačných systémov však ešte moderný štát nevytvorí.
Skutočná digitalizácia začína otázkou, či daný proces vôbec potrebujeme.
Ak štát určitú informáciu už má, prečo ju má občan znovu dokladovať? Ak sa životná situácia dá vybaviť jedným procesom, prečo má človek komunikovať s piatimi úradmi? A ak štát zhromažďuje veľké množstvo dát, vie ich bezpečne a zmysluplne používať pri rozhodovaní?
Aj tu je obraz Slovenska zaujímavejší než jednoduché tvrdenie, že digitalizácia štátu nefunguje. V OECD Digital Government Index 2025 dosiahlo Slovensko skóre 0,71 pri priemere OECD 0,70. Slabšie výsledky však dosiahlo napríklad v proaktívnosti služieb, princípe „digital by design“ a v dátovo riadenom verejnom sektore.
Otázkou teda nie je len koľko štát digitalizuje, ale ako digitalizáciu využije na zmenu svojho fungovania.
Moderný štát potrebuje aj dobrého zamestnávateľa
Ak od štátu očakávame profesionálne výsledky, musí vedieť získavať a udržať profesionálov.
To nie je iba otázka platov.
Schopní ľudia potrebujú zmysluplnú prácu, kvalitné vedenie, priestor na odborný rast, zodpovednosť a prostredie, v ktorom sa výsledok a schopnosti reálne počítajú.
Pre Slovensko je to dôležité aj generačne. Mladý človek, ktorý dnes študuje informatiku, medicínu, ekonomiku, právo alebo technický odbor, môže o niekoľko rokov pracovať pre štát, podnikateľský sektor alebo odísť do zahraničia.
Moderný štát by sa preto mal pýtať aj veľmi prakticky:
Prečo by mal schopný človek chcieť pracovať pre slovenskú verejnú správu?
Neexistuje jedno jednoduché riešenie
Pri riadení štátu existuje množstvo legitímnych alternatív.
Ako silná má byť centrálna koordinácia a čo má zostať na ministerstvách či samosprávach? Ktoré pozície majú byť politické a ktoré profesionálne? Ako merať výsledky tam, kde sa efekt ukáže až po rokoch? Ako nastaviť verejné inštitúcie tak, aby boli stabilné, ale zároveň nezostali uzavreté zmene? Čo má zabezpečovať samotný štát a čo dokáže efektívnejšie zabezpečiť súkromný alebo neziskový sektor?
Na tieto otázky nechceme ponúkať rýchle odpovede jednou vetou.
Ambíciou SK21 je postupne ich otvárať, prinášať dáta, porovnávať rôzne prístupy a najmä dávať priestor ľuďom, ktorí o jednotlivých oblastiach niečo vedia.
Chceme počúvať odborníkov, ale rovnako aj ľudí z praxe, ktorí každý deň vidia, ako systém skutočne funguje. A chceme do tejto diskusie systematicky zapájať aj mladú generáciu – ľudí, ktorí budú o desať či dvadsať rokov slovenský štát riadiť, financovať, využívať jeho služby a žiť s dôsledkami rozhodnutí, ktoré robíme dnes.
Preto je tento článok iba začiatkom.
K profesionalizácii štátnej služby, dlhodobému plánovaniu, riadeniu veľkých projektov, digitalizácii, práci s dátami, štátnym podnikom, kvalite manažmentu či získavaniu talentovaných ľudí sa chceme na SK21 postupne vracať v článkoch, analýzach, rozhovoroch, diskusiách a podcastoch.
Nie preto, aby sme dokazovali, že poznáme všetky odpovede.
Ale preto, aby sme začali klásť správne otázky a hľadali odpovede s ľuďmi, ktorí k nim majú čo povedať.
Čo si myslíte vy?
Kde má podľa vás končiť politika a začínať profesionálne riadenie štátu? Ktoré veľké priority Slovenska by mali pokračovať bez ohľadu na zmenu vlády? Podľa čoho by sme mali hodnotiť, či ministerstvo, úrad alebo štátny podnik funguje dobre? A čo by sa muselo zmeniť, aby bola práca pre štát zaujímavou kariérnou voľbou aj pre najlepších mladých ľudí?