Na SK21.sk ma zaujali najmä dva články:
Ako vytvoriť krajinu, v ktorej sa oplatí zostať? Ako vytvoriť krajinu, v ktorej sa oplatí zostať? | SK21
Ako udržať schopných ľudí na Slovensku? Ako udržať schopných ľudí na Slovensku? | SK21
Obe témy sa ma týkajú veľmi priamo. Som v poslednom ročníku vysokej školy v Česku a čoraz častejšie rozmýšľam nad tým, čo bude po škole.
Zostať tu alebo sa vrátiť na Slovensko?
Ako študent, ktorý stojí tesne pred začiatkom pracovného života, sa na tieto otázky pozerám možno trochu inak než človek, ktorý má za sebou dvadsať rokov kariéry.
A nemyslím si, že je to otázka iba pre mňa. Podobne rozmýšľa veľa mladých Slovákov študujúcich v Česku či v iných krajinách, ale aj množstvo študentov doma. Rozdiel je len v tom, že niektorí už Slovensko porovnávajú so zahraničím z vlastnej skúsenosti a ostatní premýšľajú, či tú skúsenosť vôbec skúsiť.
Nie je to pre mňa otázka vlastenectva ani jednoduchého porovnania platov. Slovensko je môj domov, mám tam rodinu, priateľov a prostredie, ktoré poznám. Zároveň však teraz rozhodujem o prvých rokoch svojej kariéry – a tie môžu ovplyvniť veľkú časť môjho ďalšieho života.
Preto sa pozerám najmä na to, kde budem mať priestor rásť a kde budem vedieť svoju budúcnosť aspoň trochu plánovať.
Chcem pracovať v prostredí, kde sa niečo naučím, dostanem zodpovednosť a kde nebude rozhodovať iba to, koľko rokov už niekde sedím alebo koho poznám. Chcem mať okolo seba schopných ľudí, od ktorých sa môžem učiť. A chcem cítiť, že keď budem dobrý v tom, čo robím, otvorí mi to ďalšie možnosti.
Plat je samozrejme dôležitý. Ale nie je jediný.
Čoraz dôležitejšia je pre mňa predvídateľnosť.
Ak si mám niekde budovať kariéru, bývanie a neskôr možno rodinu, potrebujem mať pocit, že pravidlá sa nebudú zásadne meniť každých pár mesiacov. Že štát nebude fungovať od jednej krízy k druhej. Že keď sa dnes rozhodnem pre určitú profesiu, investíciu alebo životný plán, nebudem mať o dva roky pocit, že všetko platí inak.
Neočakávam, že štát dokáže garantovať budúcnosť.
Očakávam však, že bude aspoň do určitej miery stabilný, čitateľný a predvídateľný.
To je podľa mňa dôležité aj pre množstvo mladých ľudí, ktorí dnes študujú priamo na Slovensku. Aj oni sledujú, čo sa deje v Česku, Rakúsku, Nemecku alebo inde. Vidia možnosti svojich kamarátov a prirodzene porovnávajú.
Nie iba platy.
Porovnávajú kvalitu univerzít, pracovné prostredie, fungovanie štátu, bývanie, dopravu, zdravotníctvo aj to, či majú pocit, že krajina vie, kam smeruje.
A potom prichádza otázka:
Prečo by som mal svoju budúcnosť plánovať práve na Slovensku?
Podľa mňa nestačí odpovedať: pretože Slovensko ťa potrebuje.
Aj ja potrebujem niečo od Slovenska.
Potrebujem vedieť, že moje schopnosti tam budú mať využitie. Že budem môcť profesionálne rásť. Že keď budem pracovať a snažiť sa, dokážem si postupne vybudovať normálny život. A že prostredie, v ktorom ho budujem, nebude každú chvíľu úplne iné.
Zároveň nechcem, aby sa na ľudí, ktorí zostanú v zahraničí, pozeralo ako na niekoho, kto Slovensko opustil.
Ak človek niekoľko rokov pracuje v Prahe, Viedni, Kodani alebo inde, môže získať skúsenosti, ktoré by doma získaval ťažšie. Otázkou je, či mu Slovensko po piatich alebo desiatich rokoch dokáže ponúknuť dôvod vrátiť sa.
Pre mňa teda otázka nestojí tak:
Čo musí Slovensko urobiť, aby mladí neodišli?
Skôr:
Čo musí Slovensko urobiť, aby sme ho považovali za jednu z najlepších možností pre svoju budúcnosť?
Ak budem vidieť priestor profesionálne rásť, slušne žiť, plánovať rodinu a zároveň budem mať pocit, že krajina je stabilná a dokáže rozmýšľať aj päť či desať rokov dopredu, návrat na Slovensko bude úplne reálnou možnosťou.
Nechcem od Slovenska sľub, že všetko bude jednoduché.
Chcem však vidieť, že sa tu dá rozumne plánovať život.
A mám pocit, že práve túto otázku si dnes kladie veľká časť mojej generácie.
