Keď neprší v rozhodujúcej fáze rastu, pestovateľ môže prísť o časť úrody aj napriek mesiacom práce. Pri zelenine, ovocí či zemiakoch je spoľahlivý prístup k vode dôležitou podmienkou produkcie. Sucho tak ovplyvňuje príjmy pestovateľov, pracovné miesta v regiónoch aj dostupnosť domácich potravín.
Slovensko má pritom významné zdroje podzemnej vody. Bilancia SHMÚ za rok 2023 uvádza, že celkové využiteľné množstvá pokrývali predpokladanú potrebu. Zároveň upozorňuje na nerovnomerné rozloženie zdrojov a miestne nedostatky. Voda teda nie je dostupná všade a jej využívanie musí rešpektovať obnovu zásob, prírodu aj zásobovanie obyvateľov.
Vodné zdroje sú výhodou krajiny. Bez funkčnej infraštruktúry však úrodu neochránia.
Slovensko závlahovú sieť vybudovalo, no významná časť dnes nefunguje. Na odbornom seminári v roku 2024 riaditeľ štátneho podniku Hydromeliorácie uviedol, že zo 461 spravovaných závlahových čerpacích staníc bolo funkčných približne 156. Opísal poškodenú a rozkradnutú infraštruktúru vyžadujúcu veľké investície.
Tento investičný dlh štátu zvyšuje neistotu pestovateľov. Bez spoľahlivej vody je rizikovejšie rozširovať pestovanie, zamestnávať ľudí či investovať do technológií.
Rezort pôdohospodárstva v septembri 2026 oznámil takmer 35 miliónov eur na závlahy a vodozádržné opatrenia. Zároveň potrebu kompletnej rekonštrukcie sústav Hydromeliorácií odhadol rádovo na 500 miliónov eur. Rozhodujúce bude, či na nové výzvy nadviaže dlhodobý plán obnovy a údržby.
Zvažovať treba tri prepojené možnosti:
Obnovovať existujúce sústavy: tam, kde je udržateľný zdroj vody a záujem pestovateľov. Obnova aj prevádzka však vyžadujú značné peniaze.
Podporovať miestne úsporné závlahy a nádrže: umožňujú cielenejšie zavlažovanie, ale vyžadujú investície aj zo strany fariem.
Zadržiavať vodu v pôde a krajine: vhodné hospodárenie znižuje zraniteľnosť voči suchu, hoci pri dlhom období bez dažďa nemusí závlahy nahradiť.
Závlahové sústavy vo vlastníctve štátu by mali zostať verejnou strategickou infraštruktúrou poskytujúcou pestovateľom spoľahlivú službu. V Portugalsku spravuje a prevádzkuje závlahovú sieť projektu Alqueva verejne vlastnená spoločnosť EDIA. V Španielsku štátna spoločnosť SEIASA modernizuje závlahy v spolupráci s ich používateľmi. Aj u nás môže verejné vlastníctvo fungovať spolu s účasťou pestovateľov, transparentnými zmluvami a profesionálnou údržbou.
Štát, Hydromeliorácie a pestovatelia potrebujú spoločné priority a jasnú zodpovednosť. Výsledok merajme spoľahlivosťou dodávky vody, jej spotrebou a stabilitou úrody.
Kde má obnova začať? Ako rozdeliť náklady medzi štát a pestovateľov? A kto zabezpečí, aby obnovené zariadenia fungovali aj o dvadsať rokov?
