Slovensko 2050: Dokážeme sa dohodnúť na budúcnosti?

Slovensko nepotrebuje iba dobré stratégie. Potrebuje hlavne spoločenskú dohodu o prioritách a systém, ktorý zabezpečí ich napĺňanie bez ohľadu na to, kto práve vládne.

V úvodnom článku série Slovensko 2050 sme medzi šesť strategických priorít zaradili predvídateľný a profesionálne fungujúci štát.

Práve táto priorita ovplyvňuje všetkých päť ostatných – ekonomiku, vzdelávanie, zdravotníctvo, dopravu aj príležitosti pre mladých.

Keď sa pravidlá menia rýchlejšie než naše plány

Podnikateľ potrebuje plánovať investíciu na niekoľko rokov. Mladá rodina uvažuje o bývaní a hypotéke. Samospráva pripravuje výstavbu školy. Musia tak rozmýšľať - inak by sa s nimi napríklad banka vôbec nebavila.

Z toho je zrejmé, že všetci potrebujú vedieť, s akými pravidlami počítať.

Zákony sa samozrejme musia meniť. Či už na základe skúseností s aplikáciou platnej legislatívy alebo potrebou zosúladiť sa zs okolitým svetom. Problém nastáva, keď sa zásadné pravidlá menia bez dostatočnej diskusie a času na prípravu.

SK21 preto navrhuje diskutovať o princípe, podľa ktorého by významné legislatívne zmeny spravidla nadobúdali účinnosť až s dostatočným predstihom – napríklad po dvanástich mesiacoch od schválenia. S jasnými výnimkami pre mimoriadne situácie.

Predvídateľnosť neznamená nemennosť. Znamená, že ľudia majú čas pripraviť sa na zmeny.

Strategické projekty nekončia voľbami

Modernizácia železníc, zdravotníctva, energetiky či školstva sú úlohy na desaťročia. Vlády však rozhodujú v štvorročných volebných cykloch častokrát o zásadných veciach. Každá nová vláda má právo meniť politiku. Ale znamená to, že by sa mali po každých voľbách prehodnocovať aj základné rozvojové priority krajiny.

SK21 navrhuje kontinuitu strategických cieľov, nie nemennosť konkrétnych riešení.

Ak nové technológie umožnia dosiahnuť dohodnutý cieľ lepšie alebo lacnejšie, treba ich využiť. Samotný cieľ by však nemal automaticky zaniknúť s výmenou vlády.

Slovensko už svoju víziu má. Čo bude nasledovať?

V septembri 2026 vláda SR schválila dokument Vízia Slovensko 2040: Cesta ku kvalitnejšiemu životu, pripravený pod odbornou garanciou Slovenskej akadémie vied. Na dokument má nadviazať podrobnejšia stratégia.

SK21 považuje prípravu dlhodobej vízie za potrebný krok. Jej skutočný význam však preverí až realizácia.

Vidíme tri otvorené otázky.

Celospoločenská dohoda. Dokážeme vytvoriť zhodu, ku ktorej sa prihlásia nielen súčasná vláda a autori vízie, ale aj ďalšie politické strany a významní spoločenskí partneri?

Skutočné priority. Vízia pokrýva množstvo oblastí. Slovensko však nemôže riešiť všetko naraz. Ktoré ciele majú prednosť, prečo a z akých zdrojov ich chceme financovať?

Nezávislá kontrola. Vláda pripravuje mechanizmy koordinácie a monitorovania. Ako však zabezpečíme objektívne hodnotenie výsledkov a kontinuitu stratégie aj po výmene vlády?

Dôvod? Ide o to, aby sa existujúce vízie dokázali premietnuť do spoločensky prijatých záväzkov.

A kde je celospoločenská diskusia?

Vízia Slovensko 2040 dostala určitý priestor v médiách aj odborných diskusiách.

Myslíme si však, že takto zásadná otázka si zaslúži oveľa väčšiu a sústavnejšiu verejnú pozornosť.

Denne sledujeme politické konflikty. Ale koľko priestoru venujeme tomu, aké Slovensko chceme budovať na nasledujúcich dvadsať rokov? Nemali by médiá častejšie otvárať diskusie, porovnávať odborné názory a dávať priestor zamestnávateľom, odborom, univerzitám, študentom aj bežným občanom?

Nejde o propagáciu vládnej vízie. Ide o jej kritické posudzovanie, vysvetľovanie alternatív a hľadanie možnej zhody.

Bez verejnej diskusie sa ani kvalitne pripravená vízia nemusí stať celospoločenskou dohodou.

Kto bude kontrolovať plnenie našich cieľov?

SK21 navrhuje diskusiu o vytvorení nezávislého orgánu pre strategický rozvoj Slovenska.

Jeho členov by mohli nominovať SAV, univerzity, zamestnávateľské a zamestnanecké organizácie či ďalšie odborné inštitúcie. Presné zloženie a právomoci by mali byť výsledkom širšej spoločenskej dohody. Dôležité je aby pre takýto orgán pracovali ľudia, ktorí už vo svojej profesii doručili reálne výsledky.

Úlohou takéhoto orgánu by bolo nezávisle vyhodnocovať plnenie strategických cieľov pomocou konkrétnych merateľných ukazovateľov – KPI.

Približne každých päť rokov by sa stratégia odborne prehodnotila a podľa potreby aktualizovala. Aký mechanizmus zvoliť je zasa téma na diskusiu.

Čo teda navrhuje SK21?

Základom nášho návrhu sú tri princípy:

Predvídateľné pravidlá: zásadné zmeny pripravovať transparentne a s dostatočným predstihom.

Kontinuita cieľov: dohodnúť sa na prioritách, ktoré nebudú automaticky končiť s volebným obdobím.

Verejná zodpovednosť: nezávisle hodnotiť výsledky, pravidelne ich zverejňovať a podľa potreby aktualizovať stratégiu.

Týmto článkom uzatvárame šesť úvodných tém série Slovensko 2050.

Všetky majú spoločný základ. Potrebujeme sa dohodnúť na tom, kam chceme Slovensko posunúť, a vytvoriť spôsob, ako budeme sledovať, či sa nám to darí.

Dokážeme sa dohodnúť nielen na tom, aké Slovensko chceme mať v roku 2050, ale aj na pravidlách, podľa ktorých sa k nemu budeme približovať – bez ohľadu na to, kto práve vládne?

Zdroje

Úrad vlády SR – Vízia Slovensko 2040: Cesta ku kvalitnejšiemu životu, september 2026.

Slovenská akadémia vied – odborná príprava Vízie Slovensko 2040.

Úrad vlády SR – uznesenie č. 40/2026, systém strategického plánovania a monitorovania.

OECD – Regulatory Policy Outlook 2025: Slovak Republic.